1. Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého.
2. On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.
3. Podľa toho vieme, že sme ho poznali, ak zachovávame jeho prikázania.
4. Kto hovorí: „Poznám ho,“ a nezachováva jeho prikázania, je luhár a niet v ňom pravdy.
5. Kto však zachováva jeho slovo, v tom je Božia láska naozaj dokonalá. A podľa toho vieme, že sme v ňom.
6. Kto hovorí, že ostáva v ňom, má aj sám žiť, ako žil on.
7. Milovaní, nepíšem vám nové prikázanie, ale staré prikázanie, ktoré ste mali od začiatku: staré prikázanie je slovo, ktoré ste počuli.
8. A predsa vám píšem nové prikázanie, ktoré je pravdivé v ňom aj vo vás, lebo tma odchádza a už svieti pravé svetlo.
9. Kto hovorí, že je vo svetle, a nenávidí svojho brata, je ešte stále vo tme.
10. Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle a nie je preň pohoršením.
11. Ale kto nenávidí svojho brata, je vo tme a chodí vo tme a nevie, kam ide, lebo tma mu zaslepila oči.
12. Píšem vám, deti: Pre jeho meno máte odpustené hriechy.
13. Otcovia, vám píšem: Poznali ste toho, ktorý je od počiatku. Mládenci, vám píšem: Premohli ste Zlého.
14. Napísal som vám, deti: Poznali ste Otca. Napísal som vám, otcovia: Poznali ste toho, ktorý je od počiatku. Napísal som vám, mládenci: Ste silní, Božie slovo ostáva vo vás a premohli ste Zlého.