4. Veď tisíc rokov je v tvojich očiachako včerajšok, čo sa pominul,ako čas nočnej stráže.
5. Odplavuješ ich, sú ako sen,ako tráva, čo pučí zrána;
6. zrána rozkvitá a rastie,na večer vädne a uschýna.
7. Od hnevu tvojho hynieme;desí nás tvoja prchkosť.
8. Kladieš si naše viny pred seba,tajnosti do svetla svojej tváre.
9. Všetky dni naše miznú v tvojom hneve,roky sa nám končia ako vzdych.
10. Počet našich rokov býva sedemdesiat,pri väčšej sile aj osemdesiat;ich pýchou je len lopota a strasť,rýchlo sa pominú a my odlietame.
11. Ako by sa nebál tvojej prchkosti,kto pozná silu tvojho hnevu?
12. Nauč nás počítať naše dni,aby sme získali múdre srdce.
13. Vráť sa, Hospodin! Dokedy?Preukáž milosť svojim sluhom!
14. Nasýť nás zrána svojou milosťou,aby sme každý deň radostne plesali.