1. Zbormajstrovi. Žalm Kórachovcov.
2. Čujte to všetky národy,zbystrite sluch všetci obyvatelia sveta,
3. jednoduchí i vznešení,bohatí spolu s chudobnými!
4. Moje ústa vyslovia múdre výrokya úvahy môjho srdca budú rozumné.
5. Nakloním ucho k múdrym výrokom,za zvuku harfy vyjavím svoje tajomstvo.
6. Prečo sa mám báť v zlých dňoch,keď ma tiesni zločinnosť záškodníkov,
7. ktorí sa spoliehajú na svoj majetoka vystatujú sa veľkým bohatstvom?
8. Nikto nemôže vykúpiť ani brata,ani za seba dať Bohu cenu zmierenia,
9. lebo priveľké je výkupné za život.Navždy sa musí zriecť toho,
10. že bude žiť navekya že nikdy neuzrie hrob.
11. No predsa ho uzrie! Zomierajú múdri,hynie blázon i nerozumnýa svoje bohatstvo nechávajú iným.
12. Navždy majú v hrobe svoj domova príbytok z rodu na rod,hoci pozemky pomenovali svojím menom.
13. Človek si v blahobyte ani neodpočinie,je ako zviera, ktoré hynie.
14. Taký je údel tých, čo si nerozvážne dôverujú,aj ich nasledovníkov, čo schvaľujú ich reči. — Sela —
15. Rútia sa do ríše mŕtvych ako ovce,smrť im bude pastierom.Zostúpia priamo do hrobu,ich podoba sa rozplynie v ríši mŕtvych,zostanú bez svojich príbytkov.
16. Mňa však vykúpi Boh,vytrhne ma z moci ríše smrti. — Sela —
17. Nemaj obavy, ak niekto bohatnea množí blahobyt svojho domu;
18. veď keď zomrie, nič si nevezme so sebou;jeho blahobyt nezostúpi za ním.
19. Aj keď si zaživa navráva:Chvália ťa, že si si dobre počínal! —
20. predsa pôjde k pokoleniu svojich predkov,ktorí už nikdy neuvidia svetlo.
21. Človek v blahobyte to nechápe,je ako zviera, ktoré hynie.