13. Keď oni boli chorí, ja som sa odel vrecovinoua koril pôstom.Kiežby sa mi modlitba za nich vrátila späť!
14. Chodieval som k chorému ako k priateľovi či bratovi,smútil som ako za matkou,zármutok ma zronil.
15. Oni sa však zhŕkli a radovali sa z môjho pádu.Bitkári, ktorých som nepoznal,zbehli sa proti mnea bez prestania ma tupili.
16. Rúhali sa, škodoradostne sa mi posmievalia cerili na mňa zuby.
17. Pane! Dokedy sa budeš na to dívať?Zachráň mi život pred ich pustošením,to jediné, čo mám, pred levíčatami.
18. Budem ťa zvelebovať vo veľkom zhromaždení,chváliť ťa budem pred početným ľudom.
19. Nech sa neradujú nado mnou podlí nepriatelia,nech nepožmurkávajú tí, čo ma bezdôvodne nenávidia.
20. Veď to, čo hovoria, neslúži pokoju.Šíria klamstvá o tichých v krajine.
21. Naširoko otvárajú ústa proti mnea hovoria: Dobre ti tak!Vidíme to na vlastné oči.
22. Hospodin, ty si to videl. Nemlč!Pane, nevzďaľuj sa odo mňa!
23. Prebuď sa a postav sa za moje právo,za môj spor, Boh môj a Pán môj!
24. Hospodin, môj Bože, súď ma podľa svojej spravodlivosti!Nech sa neradujú nado mnou.
25. Nech si nemyslia: Dobre mu tak, to sme chceli!Nech nepovedia: Prehltli sme ho.
26. Nech sa zahanbia a zapýria všetci,čo sa tešia z môjho nešťastia.Nech sa odejú hanbou a potupou tí,čo sa povyšujú nado mňa.
27. Nech plesajú a tešia sa tí,čo mi žičia spravodlivosť.Nech ustavične hovoria:Veľký je Hospodin, ktorý doprialpokoj svojmu služobníkovi.
28. Môj jazyk bude hlásať tvoju spravodlivosťa šíriť chválu o tebe deň čo deň.