17. Rád vyslovoval kliatbu — nech dopadne naňho!Nedožičil požehnanie — nech sa vzdiali od neho!
18. Obliekal si kliatbu ako odev,nech vnikne do neho ako voda,ako olej do jeho kostí.
19. Nech mu je odevom, do ktorého sa halí,opaskom, ktorým sa stále opasuje.
20. Toto nech je odplata od Hospodina mojim protivníkom,tým, čo zle hovoria proti mne.
21. Ty však, Hospodin, Pán,vytrhni ma pre česť svojho menaa nalož so mnou podľa dobroty svojej milosti,
22. lebo som úbohý, chudobnýa srdce mám zranené.
23. Musím odísť ako tieň, ktorý sa predlžuje,som ako strasená kobylka.
24. Kolená sa mi podlamujú od pôstu,z tela sa mi vytratil tuk.
25. Som im na posmech,hľadia na mňa a potriasajú hlavou.
26. Pomôž mi, Hospodin, môj Boh!Zachráň ma podľa svojho milosrdenstva!
27. Nech zvedia, že to bola tvoja ruka,že si to urobil ty, Hospodin.
28. Oni nech preklínajú — ty však žehnaj!Povstanú a zahanbia sa,tvoj služobník sa však bude radovať.
29. Nech si moji žalobníci oblečú potupu,nech ich ako plášť halí hanba.