6. Ani ja sa už nezľutujem nad obyvateľmi krajiny — znie výrok Hospodina. Pozri, vydám každého človeka do ruky jeho blížneho a do ruky jeho kráľa. Rozdrvia krajinu, ale ja z ich ruky nikoho nevytrhnem.
7. Pásol som stádo určené na zabitie pre kupcov s ovcami. A vzal som dve palice: jednu som nazval Priazeň, druhej som dal meno Jednota, a tak som pásol stádo.
8. V jednom mesiaci som odstránil troch pastierov. Stratil som s nimi trpezlivosť a aj oni cítili voči mne znechutenie.
9. I povedal som: Nebudem vás pásť. Čo má zomrieť, nech zomrie; čo má zahynúť, nech zahynie, a tie, čo zostanú, nech si vzájomne obžierajú mäso.
10. Vzal som svoju palicu — Priazeň a zlomil som ju; tým som zrušil svoju zmluvu, ktorú som uzavrel so všetkými národmi.
11. V ten deň bola zrušená. Vtedy kupci s ovcami, čo ma pozorovali, spoznali, že je to slovo Hospodina.
12. Povedal som im: Ak uznáte za dobré, dajte mi moju mzdu, ak nie, nechajte tak! Odvážili mi teda mzdu: tridsať strieborných.
13. Hospodin mi povedal: Hoď ju do pokladnice! — tú cennú mzdu, ktorou ma ocenili. Vzal som teda tridsať strieborných a hodil som ich do pokladnice v Hospodinovom dome.
14. Potom som zlomil druhú palicu — Jednota, a tým som zrušil bratstvo medzi Júdom a Izraelom.