1. Otvor, Libanon, svoje brány,nech oheň hltá tvoje cédre!
2. Plač, cyprus, lebo padol céder:tí, čo boli mocní, spustli.Bedákajte, duby Bášanu,lebo poľahol neprístupný les.
3. Počúvaj! Bedákajú pastieri,lebo spustla ich nádhera.Počuj, revú levíčatá,lebo spustla pýcha Jordána.
4. Takto hovorí Hospodin, môj Boh: Pas stádo určené na zabitie,
5. ktoré majitelia beztrestne zabíjajú. Jeho kupci po jednom hovoria: Nech je zvelebený Hospodin, zbohatol som. Jeho pastieri sa nad ním nezľutujú.
6. Ani ja sa už nezľutujem nad obyvateľmi krajiny — znie výrok Hospodina. Pozri, vydám každého človeka do ruky jeho blížneho a do ruky jeho kráľa. Rozdrvia krajinu, ale ja z ich ruky nikoho nevytrhnem.
7. Pásol som stádo určené na zabitie pre kupcov s ovcami. A vzal som dve palice: jednu som nazval Priazeň, druhej som dal meno Jednota, a tak som pásol stádo.
8. V jednom mesiaci som odstránil troch pastierov. Stratil som s nimi trpezlivosť a aj oni cítili voči mne znechutenie.
9. I povedal som: Nebudem vás pásť. Čo má zomrieť, nech zomrie; čo má zahynúť, nech zahynie, a tie, čo zostanú, nech si vzájomne obžierajú mäso.
10. Vzal som svoju palicu — Priazeň a zlomil som ju; tým som zrušil svoju zmluvu, ktorú som uzavrel so všetkými národmi.
11. V ten deň bola zrušená. Vtedy kupci s ovcami, čo ma pozorovali, spoznali, že je to slovo Hospodina.
12. Povedal som im: Ak uznáte za dobré, dajte mi moju mzdu, ak nie, nechajte tak! Odvážili mi teda mzdu: tridsať strieborných.