18. Zebacha a Calmunnu sa spýtal: Akých mužov ste pozabíjali na vrchu Tábor? Odpovedali: Podobali sa ti, každý vyzeral ako syn kráľa.
19. On povedal: Boli to moji bratia, synovia mojej matky. Akože žije Hospodin, keby ste ich boli nechali nažive, nezabil by som vás.
20. Potom vyzval svojho prvorodeného syna Jetera: Vstaň a zabi ich! Chlapec však nevytasil meč, lebo sa bál; bol ešte mladý.
21. Zebach a Calmunna povedali: Vstaň a obor sa na nás, lebo aký je muž, taká je jeho sila. Vtedy Gideón vstal, zabil Zebacha a Calmunnu a vzal ozdobné mesiačiky z krku ich tiav.
22. Muži z Izraela navrhli Gideónovi: Buď naším vládcom ty i tvoj syn a vnuk, lebo si nás zachránil z moci Midjánčanov.
23. Gideón im však odvetil: Nebudem panovať nad vami a nebude panovať nad vami ani môj syn. Hospodin bude vládnuť nad vami.
24. Potom Gideón dodal: Mám žiadosť: Nech mi každý z vás odovzdá jeden z ukoristených krúžkov. Nepriatelia nosili totiž zlaté náušnice, lebo boli Izmaeliti.
25. Izraeliti odpovedali: Ochotne dáme. Rozprestreli plášť a každý mu naň hodil jednu ukoristenú náušnicu.
26. Váha zlatých náušníc, ktoré si vyžiadal, bola tisícsedemsto šekelov zlata, okrem ozdobných mesiačikov, náušníc a purpurových rúch, ktoré nosievali midjánski králi, a okrem ozdobných retiazok z krku ich tiav.