1. Včasráno Jerubbaál, teda Gideón, i všetok ľud, čo bol s ním, vstal a utáboril sa pri prameni Charód. Tábor Midjánčanov bol severne od neho v doline za pahorkom Móre.
2. Hospodin povedal Gideónovi: Máš pri sebe priveľa ľudu, než aby som mu vydal Midjánčanov. Izrael sa totiž mohol vystatovať a povedať: Zachránil som sa vlastnou silou.
3. Oznám teda, aby ľud počul: Kto sa bojí a chveje sa, môže sa vrátiť a z Gileádskeho pohoria odísť. Vtedy sa dvadsaťdvatisíc mužov vrátilo a desaťtisíc ich zostalo.
4. Hospodin však Gideónovi povedal: Ešte stále je tých ľudí priveľa. Rozkáž im, aby zišli k vode, tam ti ich vytriedim. O kom ti poviem: Tento nech ide s tebou, ten nech s tebou ide. No o kom ti poviem: Tento nech nejde s tebou, ten nech s tebou nejde.
5. Gideón teda zaviedol ľudí dolu k vode. Hospodin mu povedal: Každého, kto bude chlípať vodu ako chlípe pes, postav na jednu stranu. Podobne každého, kto si kľakne na kolená a tak sa napije, postav na druhú stranu.
6. Tých, čo chlípali vodu tak, že si ju dlaňou podávali do úst, bolo tristo mužov. Ostatní z ľudu si k vode kľakli a tak sa napili.
7. Hospodin povedal Gideónovi: S tristo mužmi, ktorí chlípali vodu, vás zachránim a vydám ti Midjánčanov do rúk. Ostatní nech odídu každý do svojho domova.