18. Zebúlun je ľud, čo opovrhol smrťou,podobne aj Naftáli na vysokých stráňach.
19. Prišli králi a bojovali,vtedy bojovali kanaánski králiv Taanaku pri vodách Megidda,ale striebro si neukoristili.
20. Hviezdy z neba bojovali,zo svojich dráh bojovali proti Síserovi.
21. Kíšonský potok ich odplavil,ten odveký potok je Kíšon.Smelo vykroč, duša moja!
22. Vtedy dupotali konské kopytá,vtedy cválali jeho silní.
23. Preklínajte Méroz, vraví Hospodinov anjel,prekľajte, prekľajte jeho obyvateľov,lebo neprišli na pomoc Hospodinovi,na pomoc Hospodinovi medzi hrdinami!
24. Buď medzi ženami požehnaná Jáel,žena Kénijca Chebera,nad ženy v stanoch buď požehnaná!
25. Vodu si žiadal, podala mu mliekoa v čaši kniežacej doniesla smotanu.
26. Ruku vystrela, uchopila kolík,pravicou svojou ťažké kladivo,udrela Síseru, rozbila mu hlavu,prerazila mu sluchy.
27. Padol jej k nohám,zrútil sa, vystrel sa.K jej nohám sa zvalil, padol.Kde klesol, padol zabitý.
28. Cez okno hľadí a voláspoza mreže Síserova matka:Prečo tak otáľa návrat jeho voza,prečo len mešká hrkot jeho záprahov?
29. Odpoveď prišla z úst jej najmúdrejších kňažien,ich slová si pripomína sama:
30. Určite sa delia o získanú korisť:jednu či dve zajatkyne pre muža,korisť pestrých rúch pre Síseru,korisť pestrých šiat,jednu-dve pestro tkané šatky na môj krk.
31. Tak nech hynúvšetci tvoji nepriatelia, Hospodin!Tí však, čo ho milujú,budú ako slnko pri východe vo svojej sile.V krajine bol potom pokoj štyridsať rokov.