20. Keď Ehúd vošiel k Eglónovi, ten sedel vo svojej chladnej vrchnej sieni, ktorú mal iba pre seba. Ehúd povedal: Mám pre teba Boží odkaz. Eglón vstal z kresla.
21. Vtedy siahol Ehúd ľavou rukou po meči na pravom boku, vytasil ho a vrazil ho Eglónovi do brucha.
22. Za čepeľou vnikla aj rukoväť a sadlo sa za ňou zavrelo, lebo meč mu z brucha nevytiahol, a zadným východom vyšiel von.
23. Potom Ehúd prešiel stĺporadím, dvere vrchnej siene za sebou zavrel a zamkol.
24. Len čo však vyšiel, prišli Eglónovi sluhovia a keď zistili, že dvere vrchnej siene sú zamknuté, povedali si: Určite koná potrebu v chladnej izbe.
25. Aj keď čakali príliš dlho, on dvere vrchnej izby neotvoril. Keď vzali kľúč a otvorili, videli, že ich pán leží na zemi mŕtvy.
26. Kým váhali, Ehúd ušiel. Prešiel popri modlách a unikol do Seíry.
27. Len čo ta dobehol, dal zatrúbiť na Efrajimskom pohorí, odkiaľ s ním Izraeliti zostúpili a on ich viedol.
28. Povedal im: Poďte za mnou, lebo Hospodin vám vydal napospas vašich nepriateľov Moábčanov. Oni šli za ním, zobrali Moábčanom jordánske brody a nikomu nedovolili prejsť.
29. Vtedy pobili z Moábčanov asi desaťtisíc silných a udatných mužov. Nikto z nich im neunikol.
30. V ten deň bol Moáb pred Izraelom pokorený. Krajina mala osemdesiat rokov pokoj.
31. Po Ehúdovi sa stal sudcom Anátov syn Šamgar, ktorý voliarskym bodlom pobil šesťsto Filištíncov a tiež vyslobodil Izrael.