5. Požiadali ho: Spýtaj sa teda Boha, aby sme sa dozvedeli, či cesta, ktorou chceme ísť, bude úspešná.
6. Kňaz im povedal: Choďte v pokoji! Cesta, ktorou idete, je pod Hospodinovým dohľadom.
7. Tých päť mužov teda šlo ďalej a prišli do Lajiša. Videli, že obyvatelia žijú v ňom podľa sidonského spôsobu nerušene, že sú to ľudia pokojní a dôverčiví. Nikto si v krajine neosoboval moc, naopak, sú bohatí. Sú ďaleko od Sidončanov a nemajú s nikým spojenie.
8. Keď sa vrátili k svojim bratom do Corey a Eštaólu, tí sa ich pýtali: Čo nám prinášate?
9. Odpovedali: Vstaňte, zaútočme na nich! Videli sme tú krajinu, ktorá je naozaj znamenitá. Vy otáľate? Neváhajte odísť a obsadiť tú krajinu.
10. Keď ta prídete, nájdete dôverčivý ľud. Krajina je rozsiahla. Boh vám ju vydá do rúk. Je to miesto, kde nechýba nič z toho, čo človek môže na zemi mať.
11. Nato sa z rodu Dánovcov z Corey a Eštaólu vydalo do boja šesťsto ozbrojených mužov.
12. Vystúpili hore a utáborili sa v Kirjat-Jearíme v Judsku. Preto sa to miesto dodnes volá Dánov tábor; leží za Kirjat-Jearímom.
13. Odtiaľ tiahli cez Efrajimské pohorie a prišli k Míchovmu domu.
14. Vtedy prehovorilo tých päť mužov, čo šli do lajišského kraja na výzvedy. Povedali svojim bratom: Či viete, že v týchto domoch je efód a domáci bohovia, tesaná a uliata modla? Teraz uvážte, čo urobíte.
15. Odbočili ta, prišli k domu mladého levitu, k Míchovmu domu a pozdravili ho.
16. Šesťsto ozbrojených Dánovcov zostalo stáť pred bránou.