9. Jefte starším Gileádu povedal: Keď ma privediete naspäť, aby som bojoval s Amónčanmi, a keď mi ich Hospodin vydá, budem vaším vodcom?
10. Starší Gileádu Jeftemu sľúbili: Nech Hospodin, ktorý to počúva, bude svedkom medzi nami, ak nebudeme konať podľa tvojho slova.
11. Jefte šiel so staršími Gileádu a ľud ho ustanovil za vodcu a veliteľa. Jefte predniesol v Micpe celú svoju záležitosť pred Hospodinom.
12. Potom Jefte vyslal poslov ku kráľovi Amónčanov s odkazom: Čo máš proti mne, že si prišiel vojensky napadnúť moju krajinu?
13. Jefteho poslom kráľ Amónčanov odpovedal: Keď Izrael vychádzal z Egypta, obsadil moje územie od Arnónu až po Jabbók a po Jordán. Teraz mi ho dobrovoľne vráť!
14. Jefte znova vyslal poslov k amónskemu kráľovi
15. a odkázal mu: Takto hovorí Jefte: Izrael nevzal Amónčanom a Moábčanom ich územie.
16. Keď tiahol Izrael z Egypta a šiel púšťou k Červenému moru a prišiel do Kádeša,
17. vtedy Izrael vyslal poslov k edómskemu kráľovi s odkazom: Chcel by som prejsť cez tvoju krajinu. Edómsky kráľ však o tom nechcel ani počuť. Aj k moábskemu kráľovi vyslali poslov, no ani on im to nepovolil. Preto Izrael zostal v Kádeši.
18. Potom šiel púšťou a obišiel územie Edómčanov i Moábčanov. Tak prišli do kraja východne od územia Moábčanov a utáborili sa za Arnónom, no nevstúpili na moábske územie, lebo Arnón je hranicou Moábska.
19. Potom Izrael poslal poslov k amorejskému kráľovi Síchonovi, kráľovi Chešbónu, a požiadal ho: Chcel by som prejsť tvojou krajinou do našej!