28. Kráľ Amónčanov však nechcel ani vypočuť odkaz, ktorý mu Jefte poslal.
29. Hospodinov duch zostúpil na Jefteho a on prešiel cez Gileád a Menašše do gileádskej Micpy. Z gileádskej Micpy šiel bojovať proti Amónčanom.
30. Jefte zložil pred Hospodinom tento sľub: Ak mi naozaj vydáš Amónčanov do rúk
31. a ja sa od nich bez ujmy vrátim, potom ktokoľvek mi z môjho domu vyjde v ústrety, bude patriť Hospodinovi ako spaľovaná obeta.
32. Jefte sa potom pustil do boja proti Amónčanom a Hospodin mu ich vydal do rúk.
33. Spôsobil veľkú porážku dvadsiatim mestám od Aróeru po cestu, ktorou sa vchádza do Minnítu, až po Ábel-Keramím. Tak boli Amónčania pokorení pred Izraelitmi.
34. Keď prichádzal Jefte do Micpy k svojmu domu, vyšla mu v ústrety jeho dcéra a tancovala za zvuku tamburíny. Bolo to jeho jediné dieťa; okrem nej nemal ani syna, ani dcéru.
35. Len čo ju uvidel, roztrhol si rúcho a zvolal: Ach, dcéra moja, hlboko si ma zarmútila. Uvrhla si ma do nešťastia. Dal som sľub Hospodinovi a nemôžem ho zrušiť.
36. Ona mu odvetila: Otče môj, keď si dal Hospodinovi sľub, splň ho, veď Hospodin ti umožnil vypomstiť sa tvojim nepriateľom Amónčanom.
37. Potom otcovi povedala: Ušetri ma, dopraj mi ešte dva mesiace. Odídem do hôr s priateľkami oplakávať svoje panenstvo.