25. Si ty azda lepší než moábsky kráľ Balák, syn Cippórov? Viedol azda spor s Izraelom alebo sa s ním pustil do boja?
26. Izrael býva v Chešbóne a jeho osadách, v Aróeri a jeho osadách a vo všetkých mestách po oboch brehoch Arnónu už tristo rokov. Prečo ste im tie mestá vtedy neodňali?
27. Ja som sa neprevinil proti tebe, ty sa však dopúšťaš neprávosti voči mne, keď sa chystáš do boja proti mne. Nech Hospodin, sudca, rozhodne dnes medzi Izraelitmi a Amónčanmi.
28. Kráľ Amónčanov však nechcel ani vypočuť odkaz, ktorý mu Jefte poslal.
29. Hospodinov duch zostúpil na Jefteho a on prešiel cez Gileád a Menašše do gileádskej Micpy. Z gileádskej Micpy šiel bojovať proti Amónčanom.
30. Jefte zložil pred Hospodinom tento sľub: Ak mi naozaj vydáš Amónčanov do rúk
31. a ja sa od nich bez ujmy vrátim, potom ktokoľvek mi z môjho domu vyjde v ústrety, bude patriť Hospodinovi ako spaľovaná obeta.
32. Jefte sa potom pustil do boja proti Amónčanom a Hospodin mu ich vydal do rúk.
33. Spôsobil veľkú porážku dvadsiatim mestám od Aróeru po cestu, ktorou sa vchádza do Minnítu, až po Ábel-Keramím. Tak boli Amónčania pokorení pred Izraelitmi.
34. Keď prichádzal Jefte do Micpy k svojmu domu, vyšla mu v ústrety jeho dcéra a tancovala za zvuku tamburíny. Bolo to jeho jediné dieťa; okrem nej nemal ani syna, ani dcéru.
35. Len čo ju uvidel, roztrhol si rúcho a zvolal: Ach, dcéra moja, hlboko si ma zarmútila. Uvrhla si ma do nešťastia. Dal som sľub Hospodinovi a nemôžem ho zrušiť.
36. Ona mu odvetila: Otče môj, keď si dal Hospodinovi sľub, splň ho, veď Hospodin ti umožnil vypomstiť sa tvojim nepriateľom Amónčanom.
37. Potom otcovi povedala: Ušetri ma, dopraj mi ešte dva mesiace. Odídem do hôr s priateľkami oplakávať svoje panenstvo.
38. On jej povedal: Choď. Prepustil ju na dva mesiace. Odišla teda so svojimi priateľkami a v horách oplakávala svoje panenstvo.
39. Po dvoch mesiacoch sa vrátila k otcovi a on svoj sľub splnil. Ona muža nepoznala. Odvtedy je v Izraeli zvykom, že