1. Bóaz vošiel do mestskej brány a tam si sadol. Práve vtedy šiel tadiaľ príbuzný, o ktorom sa Bóaz zmienil. Bóaz mu povedal: Poď sem a posaď sa. Príbuzný prišiel a sadol si.
2. Bóaz si vybral desať mužov spomedzi starších mesta a povedal: Posaďte sa sem. Oni si sadli.
3. Potom Bóaz povedal príbuznému: Noémi, ktorá sa vrátila z Moábskych polí, chce predať diel poľa, ktorý patril nášmu bratovi Elímelechovi.
4. Rozhodol som sa, že ti poviem, aby si to pole kúpil pred prísediacimi staršími môjho ľudu. Ak ho chceš kúpiť, kúp ho, no ak nie, oznám mi to. Viem totiž, že okrem teba niet nikoho, kto by mal právo kúpiť ho. Ja nasledujem po tebe. Príbuzný povedal: Ja ho kúpim.
5. Bóaz však pokračoval: V ten deň, keď od Noémi kúpiš pole, dostaneš aj Moábčanku Rút, ženu po zosnulom, a máš povinnosť zachovať meno zosnulého s jeho dedičstvom.
6. Príbuzný nato povedal: Nemôžem ho kúpiť pre seba, aby som nepoškodil vlastné dedičstvo. Právom príbuzenstva kúp ty, čo som mal kúpiť ja, lebo ja to nemôžem kúpiť.
7. Kedysi bývalo zvykom v Izraeli, že pri kúpe alebo výmennom obchode si na potvrdenie dohody jeden muž vyzul sandál a podal ho druhému. V Izraeli to býval spôsob potvrdenia.
8. Keď príbuzný povedal Bóazovi: Kúp si, vyzul si sandál.
9. Vtedy povedal Bóaz starším i všetkému ľudu: Dnes ste svedkami, že som z Noéminej ruky kúpil všetko, čo bolo Elímelechovo, i všetko, čo patrilo Kiljónovi a Machlónovi.