1. Noémi mala z mužovej strany príbuzného, majetného muža z Elímelechovho rodu; volal sa Bóaz.
2. Moábčanka Rút povedala Noémi: Chcela by som ísť na pole zbierať klasy za niekým, kto mi to dovolí. Noémi jej odpovedala: Choď, dcéra moja!
3. Rút teda šla na pole a za žencami zbierala klasy. Stalo sa, že zbierala práve na tej časti poľa, čo patrila Bóazovi z Elímelechovho rodu.
4. Vtedy prišiel z Betlehema Bóaz a povedal žencom: Hospodin s vami! Oni odvetili: Nech ťa Hospodin požehná!
5. Bóaz sa potom spýtal sluhu, čo dohliadal na žencov: Čia je tá mladá žena?
6. Sluha, ktorý dohliadal na žencov, povedal: Táto mladá žena je Moábčanka, čo sa vrátila s Noémi z Moábskych polí.
7. Povedala mi: Chcela by som zbierať a paberkovať, čo zo snopov zostane po žencoch. Prišla a od rána je tu až dosiaľ. Len chvíľu si oddýchla.
8. Vtedy Bóaz oslovil Rút: Počuj, dcéra moja! Nechoď paberkovať na iné pole ani neodchádzaj odtiaľto, ale drž sa len mojich služobníc!
9. Pozoruj, ktorú časť poľa zožínajú, a choď za nimi. Prikázal som sluhom, aby sa ťa nedotkli! Keď budeš smädná, choď k nádobám a napi sa vody, čo načerpali sluhovia.
10. Vtedy Rút padla tvárou na zem, poklonila sa a povedala: Čím som si získala tvoju priazeň, že sa ma ujímaš, hoci som cudzinka?
11. Bóaz jej odvetil: Oznámili mi všetko, čo si po smrti svojho muža urobila pre svoju svokru, ako si opustila otca, matku i rodnú krajinu a šla si medzi ľud, ktorý si predtým nepoznala.
12. Nech ti Hospodin odplatí tvoj skutok a nech ťa hojne odmení Hospodin, Boh Izraela, ku ktorému si prišla, aby si uňho našla útočisko.
13. Ona odpovedala: Môj pane, kiežby som aj ďalej nachádzala u teba priazeň! Potešil si ma a prívetivo si sa zhováral so svojou služobnicou, hoci sa zatiaľ nemôžem rovnať ani jednej z nich.
14. Keď bol čas jedla, Bóaz jej povedal: Poď sem a jedz, vezmi si chlieb a po kúskoch si ho namáčaj vo vínnom octe. Keď si prisadla k žencom, ponúkol jej upražené zrno. Ona sa najedla dosýta a ešte jej aj zvýšilo.
15. Potom vstala a šla zbierať klasy. Bóaz dal sluhom príkaz: Nechajte ju paberkovať a dovoľte jej zbierať aj medzi snopmi.
16. Schválne jej navyťahujte klasy aj zo snopov a nechajte tak. Nech ich zbiera, neokrikujte ju!
17. Rút teda paberkovala na poli až do večera a keď nazbierané klasy vymlátila, bola to asi éfa jačmeňa.