1. Z kmeňa Benjamínovho pochádzal istý muž menom Kíš. Bol synom Abíela, syna Ceróra, syna Bekórata, syna Afíacha. Tento zámožný Benjamínovec
2. mal krásneho a statného syna Saula. Nikto z Izraelitov sa mu v kráse nevyrovnal, každého totiž prevyšoval o hlavu.
3. Saulovmu otcovi Kíšovi sa raz stratili oslice. Kíš povedal synovi Saulovi: Vezmi so sebou niektorého z mládencov a choď tie oslice pohľadať.
4. Tí pochodili Efrajimské pohorie i kraj Šáliša, no nenašli ich. Prešli kraj Šaalím, ale bezvýsledne. Potom prešli územím Benjamína, ale márne.
5. Keď sa dostali na územie Cúf, Saul povedal svojmu mladému sluhovi, ktorý ho sprevádzal: Mali by sme sa vrátiť, aby sa môj otec nestrachoval o nás viac ako o tie oslice.
6. Ten mu však odvetil: V tomto meste sa práve zdržiava Boží muž. Je to muž vážený a všetko, čo predpovie, sa určite splní. Zájdime ta, možno nás usmerní, kam máme ísť.
7. Saul povedal mládencovi: Poďme teda! Čo prinesieme tomu mužovi? Chlieb z kapsy sa nám minul a Božiemu mužovi nemáme čo ponúknuť. Máme niečo pri sebe?
8. Mládenec odpovedal Saulovi: Mám pri sebe štvrtinu strieborného šekela. Keď ju dám Božiemu mužovi, usmerní nás, kam máme ísť.
9. Keď kedysi šiel niekto z Izraela hľadať Božie rozhodnutie, používal výraz: Poďme k vidcovi! Dnešného proroka volali predtým videc.
10. Saul povedal svojmu mládencovi: Dobre hovoríš, poďme k nemu. Tak prišli do mesta, kde býval Boží muž.
11. Keď vystupovali po svahu do mesta, stretli dievčatá, ktoré šli po vodu. Spýtali sa ich: Je tu videc?