9. Vzchopte sa, vzmužte sa, Filištínci, aby ste nemuseli otročiť Hebrejom, ako oni otročia vám. Odvážne bojujte!
10. Filištínci sa pustili do boja, Izrael utrpel porážku a každý utekal do svojho stanu. Bola to zdrvujúca porážka, v ktorej z Izraela padlo tridsaťtisíc pešiakov.
11. Korisťou sa stala aj Božia archa a v boji zahynuli aj obaja Éliho synovia, Chofni a Pinchás.
12. Akýsi Benjamínovec zbehol z bojiska a ešte v ten deň dorazil do Šíla. Mal roztrhnuté šaty a hlavu posypanú prachom.
13. Keď ten muž prišiel, Éli práve sedel na kraji cesty na stolci v napätom očakávaní, lebo sa znepokojoval pre Božiu archu. Keď ten muž prišiel do mesta a oznámil, čo sa stalo, celé mesto zakvílilo.
14. Keď Éli počul kvílenie, spýtal sa: Čo je to za hluk? Muž pribehol a podal Élimu správu.
15. Éli mal už deväťdesiatosem rokov. Oči mal zakalené a nevidel.
16. Muž povedal Élimu: Prichádzam priamo z bojiska, dnes som z neho ušiel. Éli sa ho spýtal: Čo sa stalo, syn môj?
17. Posol odvetil: Izrael sa dal pred Filištíncami na útek a ľud utrpel ťažkú porážku. Obaja tvoji synovia, Chofni a Pinchás zahynuli a Božia archa padla za korisť.
18. Len čo spomenul Božiu archu, Éli sa zvalil zo stolca chrbtom do brány, zlomil si šiju a skonal. Bol to muž starý a vážený. Spravoval Izrael štyridsať rokov.
19. Jeho nevesta, Pinchásova žena, bola tehotná a blízko pôrodu. Keď počula správu o ukoristení Božej archy a o smrti svojho svokra i muža, zohla sa a porodila, lebo ju zastihli kŕče.
20. Keď už zomierala, utešovali ju ženy, čo stáli nad ňou: Neboj sa, veď si porodila syna. Ona však neodpovedala, ani si to nevšímala.