6. Dávid sa tým dostal do tiesnivého položenia, lebo sa mu ľud vyhrážal ukameňovaním. Všetci boli totiž roztrpčení, každý pre svojho syna a dcéru. Dávid však našiel odvahu v Hospodinovi, svojom Bohu.
7. Dávid povedal kňazovi Ebjatárovi, synovi Achímelekovmu: Prines mi efód! Ebjatár mu ho teda priniesol.
8. Dávid si pýtal odpoveď od Hospodina na otázku: Ak budem prenasledovať tú hordu, dohoním ju? Odpoveď znela: Prenasleduj ich, iste ich dohoníš a svojich vyslobodíš.
9. Dávid nato odišiel a s ním aj šesťsto mužov, ktorí ho sprevádzali; prišli k potoku Besór, kde sa niektorí zastavili.
10. Dávid pokračoval v prenasledovaní Amálekov so štyristo mužmi; dvesto príliš unavených mužov tam však zostalo. Tí sa nevládali prebrodiť cez potok Besór.
11. V poli našli nejakého Egypťana a priviedli ho k Dávidovi. Dali sa mu najesť chleba a napiť vody.
12. Dali mu aj trochu lisovaných fíg a dva hrozienkové koláče. Keď si zajedol, pookrial, lebo už tri dni a tri noci neokúsil ani chlieb, ani vodu.
13. Dávid sa ho spýtal: Komu patríš a odkiaľ si? Odpovedal mu: Som mladý Egypťan, sluha istého Amáleka. Keď som pred tromi dňami ochorel, môj pán ma prepustil.
14. Robili sme vpády do južnej oblasti Kereťanov, do južnej oblasti Judska i do južnej oblasti Kálebovcov a vypálili sme Ciklag.
15. Dávid sa spýtal: Mohol by si ma k tej horde zaviesť? On odvetil: Prisahaj mi na Boha, že ma nezabiješ a nevydáš môjmu pánovi, potom ťa k tej zberbe privediem.
16. Keď ho ta priviedol, Amálekovia boli roztrúsení po celom kraji. Jedli, pili a hodovali z celej tej veľkej koristi, ktorú pobrali z krajiny Filištíncov a z Judska.