3. Božia lampa ešte svietila a Samuel ležal v Hospodinovom chráme, kde bola Božia archa.
4. Tu Hospodin zavolal na Samuela. Ten povedal: Tu som.
5. Zabehol k Élimu a povedal: Tu som. Volal si ma. On však odpovedal: Nevolal som ťa. Choď si ľahnúť. Šiel si teda ľahnúť.
6. Hospodin znova zavolal na Samuela. Ten vstal, zašiel k Élimu a povedal: Tu som, lebo si ma volal. Odvetil: Nevolal som ťa, syn môj. Choď si len ľahnúť.
7. Samuel ešte Hospodina nepoznal, Hospodinovo slovo mu ešte nebolo zjavené.
8. Hospodin znova, po tretí raz, zavolal na Samuela. Ten vstal, šiel k Élimu a povedal mu: Tu som, veď si ma volal. Vtedy Éli pochopil, že chlapca volal Hospodin.
9. Éli povedal Samuelovi: Choď si ľahnúť, no ak by ťa zase volal, povedz: Hovor, Hospodin, tvoj služobník počúva. Samuel nato odišiel a ľahol si na svoje miesto.
10. Hospodin prišiel, zastal si a zvolal ako predtým: Samuel, Samuel. Ten odpovedal: Hovor, tvoj služobník počúva.
11. Hospodin povedal Samuelovi: V Izraeli urobím také niečo, že kto o tom počuje, bude mu zunieť v oboch ušiach.
12. V ten deň dopustím na Éliho všetko, čím som kedy hrozil jeho domu.
13. Chcem mu oznámiť, že som pre jeho vinu vyriekol nad jeho domom neodvolateľný rozsudok. Vedel totiž, že jeho synovia si zasluhujú odsúdenie, no on ich nekarhal.
14. Preto som prisahal Éliho domu, že jeho vinu nebude možné nikdy odstrániť ani obetami, ani darmi.
15. Samuel zostal ležať až do rána. Potom otvoril dvere Hospodinovho domu. Bál sa však to videnie oznámiť Élimu.
16. Éli zavolal na Samuela: Samuel, syn môj! Ten odvetil: Tu som.
17. Éli sa spýtal: Čo ti povedal? Nič mi, prosím, nezatajuj. Nech ťa Boh prísne pokarhá, ak by si mi zatajil niečo z toho, čo ti hovoril.