13. Kráľ jej povedal: Neboj sa! Čo vidíš? Žena odpovedala Saulovi: Akési božstvo vidím vystupovať zo zeme.
14. Ďalej sa jej spýtal: Ako vyzerá? Odpovedala: Vystupuje akýsi starec zahalený do plášťa. Saul si uvedomil, že je to Samuel. Poklonil sa tvárou po zem a vzdal mu poctu.
15. Samuel povedal Saulovi: Prečo ma znepokojuješ a vyvolávaš? Saul odpovedal: Som vo veľkej tiesni. Filištínci útočia proti mne, Boh sa odo mňa odvrátil a neodpovedá mi už ani prostredníctvom prorokov a snov. Zavolal som ťa, aby si mi povedal, čo mám robiť.
16. Samuel nato odvetil: Prečo sa pýtaš mňa, keď sám Hospodin od teba odstúpil a stal sa tvojím nepriateľom?
17. Hospodin iba koná, čo prostredníctvom mňa predpovedal. Vytrhol ti z ruky kráľovstvo a dal ho tvojmu blížnemu, Dávidovi.
18. Keďže si neposlúchol Hospodina a neupokojil si jeho pálčivý hnev proti Amálekom, preto s tebou Hospodin naloží dnes takto:
19. Spolu s tebou vydá Hospodin do rúk Filištíncov aj Izrael. Zajtra budeš i so svojimi synmi u mňa. Hospodin vydá Filištíncom do rúk aj izraelské vojsko.
20. Tu sa odrazu Saul, ako bol dlhý, zvalil na zem. Samuelove slová ho vydesili. Okrem toho bol zoslabnutý, lebo celý deň a celú noc nič nejedol.
21. Vtedy pristúpila k Saulovi žena a keď videla, že je veľmi zdesený, povedala: Pozri, tvoja služobnica ťa poslúchla a svoj život vystavila nebezpečenstvu, lebo som poslúchla slová, ktoré si mi povedal.
22. Teraz poslúchni, prosím, aj ty svoju služobnicu. Prinesiem ti kúsok chleba, zajedz si, aby si sa posilnil a mohol sa vydať na cestu.
23. On sa však zdráhal a povedal: Nebudem jesť. Jeho služobníci i tá žena ho však vytrvalo ponúkali, kým ich neposlúchol. Potom vstal zo zeme a sadol si na posteľ.
24. Žena mala doma vykŕmené teľa. Hneď ho zabila, vzala aj múku, zamiesila ju a napiekla z nej nekvasené chleby.
25. Predložila to Saulovi a jeho služobníkom. Tí sa najedli, vstali a ešte v tú noc odišli.