13. Potom prešiel Dávid na druhú stranu, zastal si na končiari vrchu v dostatočnej vzdialenosti od nich
14. a zavolal na ľud a na Abnéra, syna Nérovho: Abnér, odpovieš mi? Abnér odvetil: Kto si, že voláš na kráľa?
15. Dávid povedal Abnérovi: Si predsa muž, ktorému sa v Izraeli nikto nevyrovná! Prečo si nebdel nad svojím pánom, kráľom, keď ho ktosi z ľudu prišiel zabiť?
16. Čo si urobil, to nie je dobré. Akože žije Hospodin, zaslúžite si smrť, lebo ste nebdeli nad svojím pánom, Hospodinovým pomazaným. Len sa pozri, kde je kráľova kopija a poľná fľaša, čo mal pri hlave!
17. Saul spoznal Dávida po hlase a spýtal sa: Je to tvoj hlas, syn môj Dávid? Odpovedal: Áno, môj hlas, môj pán a kráľ!
18. Pokračoval: Prečo môj pán prenasleduje svojho služobníka? Čoho som sa dopustil a čo zlé som spáchal?
19. Nech si teraz môj pán a kráľ vypočuje slová svojho služobníka. Ak ťa proti mne popudil Hospodin, nech prijme láskavo vôňu obety. Ak to však boli ľudia, nech sú prekliati pred Hospodinom, lebo ma dnes vylúčili z účasti na Hospodinovom dedičstve, čím naznačili: Choď si slúžiť iným bohom!
20. Nech moja krv teda neskropí zem ďaleko od Hospodina. Kráľ Izraela sa vybral hľadať jednu blchu tak, ako sa poľuje v horách na jarabicu.
21. Saul povedal: Zhrešil som. Vráť sa, syn môj Dávid! Už ti neublížim, lebo si si dnes vážil môj život. Veru nerozvážne som konal a veľmi som sa mýlil.
22. Dávid povedal: Tu je kráľova kopija! Nech si niekto z mládencov príde po ňu.