11. Nech ma chráni Hospodin, aby som napadol jeho pomazaného. Vezmi mu teraz kopiju, čo má pri hlave, i poľnú fľašu a odíďme!
12. Dávid vzal kopiju a poľnú fľašu, čo mal Saul pri hlave, a odišli. Nikto nič nevidel, nikto o tom nevedel a nikto sa nezobudil. Všetci spali, lebo Hospodin zoslal na nich tvrdý spánok.
13. Potom prešiel Dávid na druhú stranu, zastal si na končiari vrchu v dostatočnej vzdialenosti od nich
14. a zavolal na ľud a na Abnéra, syna Nérovho: Abnér, odpovieš mi? Abnér odvetil: Kto si, že voláš na kráľa?
15. Dávid povedal Abnérovi: Si predsa muž, ktorému sa v Izraeli nikto nevyrovná! Prečo si nebdel nad svojím pánom, kráľom, keď ho ktosi z ľudu prišiel zabiť?
16. Čo si urobil, to nie je dobré. Akože žije Hospodin, zaslúžite si smrť, lebo ste nebdeli nad svojím pánom, Hospodinovým pomazaným. Len sa pozri, kde je kráľova kopija a poľná fľaša, čo mal pri hlave!
17. Saul spoznal Dávida po hlase a spýtal sa: Je to tvoj hlas, syn môj Dávid? Odpovedal: Áno, môj hlas, môj pán a kráľ!
18. Pokračoval: Prečo môj pán prenasleduje svojho služobníka? Čoho som sa dopustil a čo zlé som spáchal?