17. Dôkladne teda pouvažuj, čo urobíš, lebo o záhube nášho pána a celej jeho rodiny sa už rozhodlo. On je však taký zloduch, že sa s ním nedá rozprávať.
18. Abígajil vzala rýchlo dvesto chlebov, dva mechy vína, päť pripravených oviec, päť mier praženého zrna, sto hrúd sušených hrozienok i dvesto figových koláčov. Naložila to na osly.
19. Sluhom prikázala: Choďte vopred, ja pôjdem za vami. Svojmu mužovi Nábalovi to však neoznámila.
20. Keď išla na oslovi a schádzala krytá vrchom, oproti nej práve zostupoval Dávid a jeho muži, takže sa s nimi stretla.
21. Dávid práve hovoril: Veru som nadarmo strážil všetko, čo má Nábal na púšti. Zo všetkého, čo má, sa mu nič nestratilo. Odplatil sa mi zlým za dobré.
22. Nech Boh potresce nepriateľov Dávida a nech ešte pridá, ak zo všetkých Nábalových osôb mužského rodu niekoho ponechám do rána.
23. Keď Abígajil zbadala Dávida, rýchlo zosadla z osla, padla pred ním na tvár a poklonila sa po zem.
24. Hodila sa mu k nohám a vravela: Môj pane, ja sama som na vine. Dovoľ prehovoriť tvojej služobnici, vypočuj jej slová.
25. Nech si, prosím, môj pán nič nerobí z toho naničhodníka. Je taký, ako naznačuje jeho meno. Volá sa Nábal a bláznovstvo je v ňom. Ja však, tvoja služobnica, som nevidela mládencov, ktorých si poslal, môj pane.
26. Teraz však, môj pane, skutočnosť je taká, že ti Hospodin prekazil spáchať vraždu, aby si si sám vybavoval veci. Nech sú teda ako Nábal tvoji nepriatelia aj tí, čo sa snažia zahubiť môjho pána.