6. Keď Achímelekov syn Ebjatár utekal k Dávidovi do Keíly, niesol so sebou aj efód.
7. Saulovi hlásili, že Dávid vstúpil do Keíly. Saul povedal: Hospodin mi ho vydal do moci. Tým, že vošiel do mesta, ktoré má bránu a závory, sám sa zatvoril.
8. Saul vyzval všetok ľud na bojovú výpravu proti Keíle, aby Dávida i jeho družinu obľahli.
9. Keď sa Dávid dozvedel, že Saul mu chystá zákerný úder, prikázal kňazovi Ebjatárovi: Prines efód.
10. Dávid povedal: Hospodin, Bože Izraela! Tvoj služobník počul, že Saul hodlá vstúpiť do Keíly a pre neho chce zničiť mesto.
11. Vydajú ma Keílčania do jeho rúk? Príde sem Saul, ako to počul tvoj služobník? Hospodin, Bože Izraela, oznám to svojmu služobníkovi. Hospodin odpovedal: On príde.
12. Dávid sa spytoval: Vydali by Keílčania mňa i moju družinu Saulovi do rúk? Hospodin odpovedal: Vydali.
13. Potom Dávid a jeho šesťsto mužov odišli z Keíly a potulovali sa z miesta na miesto. Keď Saul dostal správu, že sa Dávid stiahol z Keíly, výpravu zrušil.
14. Dávid sa spočiatku zdržiaval na ťažko prístupných miestach na púšti; potom aj v pohorí na púšti Zíf. Hoci Saul po celý ten čas sliedil za ním, Boh mu ho nevydal do rúk.
15. Dávid si uvedomil, že cieľom Saulovej výpravy bolo pripraviť ho o život, a preto bol v Chórši na púšti Zíf.
16. Vtedy sa Saulov syn Jonatán vybral za Dávidom do Chórše, aby ho v Božom mene povzbudil.
17. Povedal mu: Neboj sa, lebo ruka môjho otca Saula ťa nedostihne. Staneš sa kráľom nad Izraelom a ja budem tvojím zástupcom. Vie to i môj otec Saul.
18. Obaja uzavreli zmluvu pred Hospodinom. Dávid zostal v Chórši a Jonatán odišiel domov.
19. Zífania prišli k Saulovi do Gibey so správou: Dávid sa skrýva u nás v Chórši v ťažko prístupných pevnostiach, a to na kopci Chakíla, južne od Ješimóna.
20. Ak teda, kráľ, sa ti tak veľmi žiada ta ísť, choď. My sa už postaráme, aby sa dostal do rúk kráľa.