8. Urob svojmu služobníkovi láskavosť — uzavrel si predsa so svojím služobníkom zmluvu pred Hospodinom — ak som sa nejako previnil, zabi ma sám. Prečo by si ma mal vydať svojmu otcovi?
9. Jonatán odvetil: To je vylúčené! Ak sa s istotou dozviem, že sa môj otec odhodlal na to najhoršie, či by som ťa nevaroval?
10. Dávid sa spýtal Jonatána: Kto mi však oznámi, ak ti otec odpovie tvrdo?
11. Jonatán vyzval Dávida: Poď, vyjdeme do poľa. Odišli teda obaja.
12. Jonatán uisťoval Dávida: Pred Hospodinom, Bohom Izraela, prisahám: Ak zistím u svojho otca, že v najbližšie dni o tomto čase sa Dávidova záležitosť priaznivo vyvíja, nebudem ti nič hlásiť.
13. No ak nie, nech Hospodin prísne potresce Jonatána. Keby sa môj otec rozhodol naložiť s tebou čo najhoršie, prezradím ti to a pokojne ťa nechám odísť. Nech je Hospodin s tebou, ako bol s tvojím otcom.
14. Zatiaľ, kým žijem, preukazuj mi priazeň Hospodinovu, aby som nezomrel.
15. Neodním svoju priazeň od môjho domu ani vtedy, keď Hospodin do jedného vyplieni Dávidových nepriateľov z povrchu zeme.
16. Vtedy uzavrel Jonatán s Dávidovým domom zmluvu: Hospodin nech volá na zodpovednosť Dávidových nepriateľov.
17. Jonatán prísahou opätovne uistil Dávida o svojej láske. Miloval ho totiž ako samého seba.