35. Ráno vyšiel Jonatán do poľa na stretnutie s Dávidom a šiel s ním malý chlapec.
36. Prikázal mu: Bež pohľadať šípy, ktoré vystrelím. Kým chlapec bežal, vystrelil ponad neho šíp.
37. Keď prišiel chlapec na miesto, kam Jonatán vystrelil šíp, zavolal na chlapca: Šíp by mal byť ďalej od teba.
38. Jonatán znova zavolal na chlapca: Nestoj, poponáhľaj sa. Chlapec pozbieral šípy a prišiel k svojmu pánovi.
39. Nevedel však, o čo ide; vedeli to iba Jonatán a Dávid.
40. Jonatán dal svoju výzbroj chlapcovi, čo ho sprevádzal, a povedal mu: Choď, zanes to do mesta.
41. Keď chlapec odišiel, Dávid vstal od južnej strany úkrytu, padol tvárou na zem a trikrát sa poklonil. Potom sa obaja pobozkali a spoločne plakali, najmä Dávid.
42. Jonatán povedal Dávidovi: Choď v pokoji a pamätaj, čo sme si obaja prisahali v Hospodinovom mene. Nech je Hospodin natrvalo svedkom medzi mnou a tebou, medzi mojím a tvojím potomstvom.