17. Saul povedal Dávidovi: Tu je moja najstaršia dcéra Mérab. Dám ti ju za ženu, len mi statočne slúž a veď Hospodinove boje. Pritom si však myslel: Nech nepadne mojou rukou, ale rukou Filištíncov.
18. Dávid odpovedal Saulovi: Kto som ja a čo je môj rod, rodina môjho otca v Izraeli, aby som sa mohol stať kráľovým zaťom?
19. No keď už mali vydať Saulovu dcéru Mérab za Dávida, dali ju za ženu Adrielovi Mecholátskemu.
20. Do Dávida sa zamilovala Saulova dcéra Míkal. Keď to oznámili Saulovi, súhlasil s tým.
21. Povedal si totiž: Vydám ju zaňho, aspoň mu bude osídlom a zasiahne ho ruka Filištíncov. Saul zopakoval Dávidovi ponuku: Dnes máš možnosť stať sa mojím zaťom.
22. Saul prikázal svojim služobníkom: Prehovorte nenápadne Dávida: Kráľ si ťa iste obľúbil a všetci jeho služobníci ťa majú radi. Mal by si sa stať kráľovým zaťom.
23. Keď to Saulovi služobníci predniesli Dávidovi, ten namietal: Myslíte si, že sa len tak možno stať kráľovým zaťom? Veď som len chudobný a bezvýznamný človek.
24. Služobníci oznámili Saulovi všetko, čo povedal Dávid.
25. Saul poznamenal: Odkážte Dávidovi, že kráľ od neho nežiada veno, ale sto predkožiek Filištíncov, aby sa tak pomstil na svojich nepriateľoch. Saul sa nazdával, že prostredníctvom Filištíncov zasiahne Dávida.
26. Jeho služobníci podali o tom Dávidovi správu. Dávid uvítal návrh, ako sa stať kráľovým zaťom. Ešte pred uplynutím stanoveného času
27. sa Dávid so svojím mužstvom vydal na cestu. Medzi Filištíncami pobil dvesto mužov a ich predkožky v požadovanom počte predložil kráľovi, aby sa tak mohol stať jeho zaťom. Saul mu dal svoju dcéru Míkal za ženu.
28. Saul sa presvedčil, že Hospodin je s Dávidom a že jeho dcéra Míkal Dávida miluje.