20. Dávid včasráno vstal, ovce zveril strážcovi, prichystal sa a odišiel, ako mu prikázal Izaj. Do táboriska prišiel práve vtedy, keď sa vojsko zoraďovalo do boja a vydávalo vojnový pokrik.
21. Izrael i Filištínci sa rozostavili do boja proti sebe.
22. Dávid dal svoj výstroj do opatery strážcovi a rýchlo sa zaradil. Keď ta prišiel, pýtal sa bratov, ako sa majú.
23. Kým sa s nimi zhováral, predstúpil z radu Filištíncov ich popredný bojovník Goliáš z Gátu a opakoval tie isté slová. Dávid to počul.
24. Keď všetci izraelskí muži uvideli toho muža, dali sa pred ním na útek a veľmi sa báli.
25. Nejaký Izraelita povedal: Videli ste toho muža, čo vystupuje hore? Robí to preto, aby hanobil Izrael. Kráľ bohato odmení toho, kto ho zabije, dá mu svoju dcéru a jeho rodinu v Izraeli oslobodí od daní.
26. Dávid sa spýtal mužov, ktorí pri ňom stáli: Čo dostane ten, čo zabije toho Filištínca a sníme potupu z Izraela? Veď kto je tento filištínsky neobrezanec, aby hanobil bojové šíky živého Boha?
27. Ľud mu podobne odpovedal: To a to dostane muž, ktorý ho zabije.
28. Keď jeho najstarší brat Elíab počul, ako sa zhovára s tými mužmi, rozhneval sa na Dávida a povedal: Načo si sem prišiel? Komu si zveril tých zopár oviec na púšti? Poznám tvoju namyslenosť a zlobu srdca. Prišiel si, aby si mohol sledovať boj.
29. Dávid odvetil: Čo som vlastne urobil? Veď som sa len pýtal.
30. Nato sa od neho odvrátil a rovnako sa spýtal iného. Ľud mu odpovedal takisto ako prvý raz.
31. Dávidove slová vzbudili pozornosť; zopakovali ich pred Saulom a ten si ho dal predviesť.
32. Dávid povedal Saulovi: Pre neho nech nikto nestráca odvahu. Tvoj služobník pôjde bojovať proti tomu Filištíncovi.
33. Saul odrádzal Dávida: Nemôžeš ísť k tomu Filištíncovi a bojovať proti nemu. Si ešte len chlapec a on vojenčí od mladi.
34. Dávid povedal Saulovi: Tvoj služobník pásaval otcovi stádo. Niekedy prišiel lev či medveď a odvliekol zo stáda ovcu;