24. Hoci izraelskí muži boli v ten deň unavení, Saul ich zaprisahal týmito slovami: Zlorečený bude ten, kto by do večera niečo zjedol. Nikto z ľudu sa jedla nedotkol.
25. Všetok ľud vošiel do lesa, kde na zemi boli plásty medu.
26. Keď ta ľud vošiel, zbadal, ako z nich tečie med, no nik z neho neochutnal. Ľud sa totiž bál porušiť prísahu.
27. Jonatán nepočul, že jeho otec zaviazal ľud prísahou. Vzal palicu, čo mal v ruke, jej koniec strčil do plástu medu a ochutnal ho. Hneď sa mu rozjasnili oči.
28. Ktosi z ľudu sa ozval: Tvoj otec zaviazal ľud touto prísahou: Zlorečený bude ten, kto by dnes niečo zjedol, aj keď ľud bol unavený.
29. Jonatán povedal: Môj otec vrhá krajinu do nešťastia. Len sa pozrite, ako sa mi rozjasnili oči, keď som ochutnal trochu toho medu.
30. Keby sa len ľud mohol dnes poriadne najesť z koristi, čo našiel u nepriateľov! Takto porážka Filištíncov nebude veľká.
31. V ten deň porážali Filištíncov od Michmasu po Ajjalón, takže ľud bol krajne vyčerpaný.
32. Vrhol sa na korisť a odnášal si ovce, dobytok a teľce, rezal ich na zemi a jedol mäso aj s krvou.
33. Saulovi oznámili: Pozri, ľudia hrešia proti Hospodinovi, keď jedia mäso aj s krvou. On povedal: Porušili ste vernosť. Ihneď privaľte ku mne veľký kameň.
34. Saul pokračoval: Rozíďte sa medzi ľudí a povedzte im: Nech každý privedie ku mne svojho vola alebo svoju ovcu. Tu ich budete zabíjať a jesť, aby ste nehrešili proti Hospodinovi tým, že by ste jedli mäso s krvou. V tú noc každý z ľudu priviedol svojho vola a tam ho zabil.
35. Saul postavil Hospodinovi oltár. Bol to prvý oltár, čo mu postavil.