5. Anne však dal mimoriadny diel, lebo ju miloval, hoci jej Hospodin uzavrel lono.
6. Jej sokyňa ju ustavične urážala a trápila, lebo Hospodin jej uzavrel lono.
7. Tak to bývalo rok čo rok, kedykoľvek Anna putovala do Hospodinovho domu. Peninna ju doháňala až k slzám, takže ani nejedávala.
8. Jej muž Elkána sa spýtal: Anna, prečo plačeš a neješ? Prečo sa tak trápiš? Nie som ti vzácnejší než desať synov?
9. Keď sa raz v Šíle najedli a napili, Anna vstala. Kým kňaz Éli sedel na stolci pri dverách Hospodinovho chrámu,
10. ona sa v žalostnom plači modlila k Hospodinovi.
11. Pritom zložila tento sľub: Hospodin zástupov, ak milostivo pozrieš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na mňa, ak na ňu nezabudneš, ale jej dáš mužského potomka, darujem ti ho, Hospodin, na celý život a britva sa jeho hlavy nedotkne.
12. Keď sa už dlho modlila pred Hospodinom, Éli pozoroval jej ústa.
13. Anna si však hovorila iba v srdci. Keďže sa jej pohybovali len pery a hlas nebolo počuť, Éli ju pokladal za opitú.
14. Éli sa jej spýtal: Dokedy budeš opitá? Vytriezvi z opojenia!
15. Anna odpovedala: Nie je to tak, môj pane, som žena, ktorá má dušu plnú bôľu. Nepila som víno ani iný opojný nápoj, iba dušu som si vylievala pred Hospodinom.