3. Elkána chodieval každoročne zo svojho mesta do Šíla klaňať sa a obetovať Hospodinovi zástupov. Tam boli Hospodinovými kňazmi Éliho synovia Chofni a Pinchás.
4. Keď raz Elkána prinášal obetný dar, dal z neho po kuse svojej žene Peninne i všetkým jej synom a dcéram.
5. Anne však dal mimoriadny diel, lebo ju miloval, hoci jej Hospodin uzavrel lono.
6. Jej sokyňa ju ustavične urážala a trápila, lebo Hospodin jej uzavrel lono.
7. Tak to bývalo rok čo rok, kedykoľvek Anna putovala do Hospodinovho domu. Peninna ju doháňala až k slzám, takže ani nejedávala.
8. Jej muž Elkána sa spýtal: Anna, prečo plačeš a neješ? Prečo sa tak trápiš? Nie som ti vzácnejší než desať synov?
9. Keď sa raz v Šíle najedli a napili, Anna vstala. Kým kňaz Éli sedel na stolci pri dverách Hospodinovho chrámu,