13. Anna si však hovorila iba v srdci. Keďže sa jej pohybovali len pery a hlas nebolo počuť, Éli ju pokladal za opitú.
14. Éli sa jej spýtal: Dokedy budeš opitá? Vytriezvi z opojenia!
15. Anna odpovedala: Nie je to tak, môj pane, som žena, ktorá má dušu plnú bôľu. Nepila som víno ani iný opojný nápoj, iba dušu som si vylievala pred Hospodinom.
16. Nepokladaj svoju služobnicu za ničomnú ženu, lebo čo som doteraz hovorila, pochádzalo z veľkého žiaľu a trápenia.
17. Éli na to povedal: Choď v pokoji. Boh Izraela nech splní tvoju prosbu.
18. Odpovedala: Kiež tvoja služobnica nájde u teba priazeň. Žena potom odišla svojou cestou, zajedla si a tvár už nemala smutnú.
19. Včasráno vstali, vzdali Hospodinovi poctu a vrátili sa domov do Rámy. Potom Elkána poznal svoju ženu Annu a Hospodin sa na ňu rozpomenul.
20. Po nejakom čase Anna počala a porodila syna. Dala mu meno Samuel. Povedala totiž: Vyprosila som si ho od Hospodina.
21. Keď Elkána odišiel s celou rodinou, aby Hospodinovi priniesol výročnú obetu a splnil svoj sľub,
22. Anna však nešla s ním. Svojmu mužovi povedala: Až chlapca odstavím, potom ho privediem a predstavím Hospodinovi, aby tam zostal natrvalo.
23. Jej muž Elkána povedal: Urob, ako uznáš za správne. Zostaň doma, kým dieťa neodstavíš. Kiež Hospodin splní svoje slovo! Žena teda zostala doma a pridájala syna, kým ho neodstavila.
24. Keď ho odstavila, vzala ho so sebou a priviedla celkom mladého do Hospodinovho domu v Šíle. Vzala i trojročného býka, éfu múky a mech vína.
25. Keď potom býka zarezali a chlapca priviedli k Élimu,
26. žena povedala: Prosím, pane môj, akože žiješ, pane môj, ja som tá žena, čo tu kedysi stála pri tebe a modlila sa k Hospodinovi.
27. Za tohto chlapca som prosila a Hospodin splnil moju prosbu, ktorú som mu predložila.
28. Vyprosila som si ho od Hospodina, aby mu patril po celý život. Je od neho vyprosený. Potom tam vzdali poctu Hospodinovi.