41. Keby aj cudzinec, ktorý nepatrí k tvojmu izraelskému ľudu, prišiel z ďalekej krajiny pre tvoje meno,
42. pretože cudzinci sa dozvedia o tvojom veľkom mene, o tvojej mocnej ruke a tvojom vystretom ramene, keby teda niekto z nich prišiel a modlil by sa smerom k tomuto domu,
43. ty vo svojom nebeskom sídle vypočuj všetko, o čo bude k tebe cudzinec volať. Nech poznajú všetky národy zeme tvoje meno, uctia si ťa tak ako tvoj ľud Izrael a uvedomia si, že tento dom, ktorý som postavil, nesie tvoje meno.
44. Ak by sa tvoj ľud vypravil do vojny proti svojmu nepriateľovi cestou, ktorou ho vyšleš, a modlil by sa k Hospodinovi smerom k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil na počesť tvojho mena,
45. vypočuj v nebi jeho modlitbu a úpenlivé volanie a urob nápravu.
46. Ak by proti tebe zhrešili — lebo nieto človeka, ktorý by nezhrešil — a ty sa na nich nahneváš a vydáš ich nepriateľovi, takže ich nepriatelia odvlečú ako zajatcov do ďalekej či blízkej nepriateľskej krajiny,
47. no v krajine, kam boli odvlečení, vstúpia do seba, obrátia sa a budú ťa v krajine svojich väzniteľov prosiť o zmilovanie: Zhrešili sme, previnili sme sa, konali sme nezodpovedne,
48. ak by sa obrátili k tebe celým srdcom a celou dušou v krajine svojich nepriateľov, ktorí ich ta odvliekli a modlili by sa k tebe, smerom k svojej vlasti, ktorú si dal ich otcom, k mestu, ktoré si si zvolil, a k domu, ktorý som postavil na počesť tvojho mena,
49. ty v svojom nebeskom sídle vypočuj ich modlitbu i úpenlivé volanie a urob nápravu.
50. Odpusť svojmu ľudu, ktorý proti tebe zhrešil, a vzbuď u ich väzniteľov súcit, aby sa nad nimi zľutovali.
51. Veď sú tvojím ľudom a tvojím dedičstvom, ktoré si vyviedol z Egypta, z tej železnej pece.
52. Všimni si úpenlivé volanie svojho služobníka a vzdychy svojho izraelského ľudu, aby si počul všetko, o čo budú k tebe volať.
53. Veď si ho oddelil za dedičstvo spomedzi všetkých národov zeme, ako si to prisľúbil prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša, keď si vyviedol našich predkov z Egypta, ó, Pane, Hospodin!
54. Keď Šalamún dokončil celú túto modlitbu k Hospodinovi, celú túto úpenlivú prosbu, vstal spred Hospodinovho oltára, kde kľačal na kolenách s dlaňami vystretými k nebu.
55. Postavil sa a požehnal mohutným hlasom celé zhromaždenie Izraela:
56. Nech je zvelebený Hospodin, ktorý dal odpočinok svojmu izraelskému ľudu celkom tak, ako sľúbil. Nevypadlo jediné slovo zo všetkých vzácnych sľubov, ktoré sprostredkoval jeho služobník Mojžiš.
57. Nech zostáva Hospodin, náš Boh s nami, ako býval s našimi otcami. Nech nás neopustí a nezavrhne,