16. Odo dňa, keď som vyviedol svoj izraelský ľud z Egypta, nezvolil som si v žiadnom izraelskom kmeni mesto na stavbu domu, v ktorom by prebývalo moje meno, ale vyvolil som si Dávida, aby bol nad Izraelom, mojím ľudom.
17. Už môj otec Dávid zamýšľal postaviť dom na počesť mena Hospodina, Boha Izraela.
18. Hospodin však môjmu otcovi Dávidovi povedal: Správne si postupoval, keď si mal na mysli stavbu domu na počesť môjho mena.
19. Ten dom však nepostavíš ty, ale tvoj syn, ktorého splodíš. On postaví dom na počesť môjho mena.
20. Hospodin svoj daný sľub splnil. Nastúpil som po svojom otcovi Dávidovi, zasadol som na trón Izraela, ako to sľúbil Hospodin, a postavil som dom na počesť mena Hospodina, Boha Izraela.
21. Pripravil som tam miesto pre archu, v ktorej je Hospodinova zmluva, ktorú uzavrel s našimi otcami, keď ich vyviedol z Egypta.
22. Potom sa postavil Šalamún pred Hospodinov oltár v prítomnosti celého zhromaždenia Izraela, vystrel dlane k nebu
23. a hovoril: Hospodin, Bože Izraela, niet tebe podobného Boha ani hore na nebi, ani dole na zemi. Ty zachovávaš zmluvu a priazeň svojim služobníkom, ktorí sú ti celým srdcom oddaní.
24. Ty si splnil svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, čo si mu sľúbil. Sám si mu sľúbil a sám i splnil, ako to dnes vidno.
25. Teraz však Hospodin, Bože Izraela, splň svojmu služobníkovi a môjmu otcovi Dávidovi aj prísľub, keď si povedal: Neostaneš bez nástupcu, ktorý by predo mnou sedel na izraelskom tróne, pokiaľ tvoji synovia budú dbať na svoju cestu, aby sa správali tak ako ty.
26. Teraz teda, Bože Izraela, nech sa teda dosvedčí pravdivosť tvojich slov, ktoré si dal svojmu služobníkovi a môjmu otcovi Dávidovi.
27. Môže vôbec Boh prebývať na zemi? Veď samotné nebesia, ba ani najvyššie nebo ťa nemôžu obsiahnuť! Tým menej tento dom, ktorý som postavil.