10. Keď kňazi vychádzali zo svätyne, oblak naplnil Hospodinov dom,
11. takže kňazi nemohli preň konať službu. To sláva Hospodina naplnila jeho dom.
12. Vtedy povedal Šalamún:Hospodin sa rozhodol bývať v mrákote.
13. Tak som ti postavil dom za obydlie,miesto na trvalé bývanie.
14. Potom sa kráľ obrátil a pozdravil celé zhromaždenie Izraela. Celé zhromaždenie Izraela pritom stálo.
15. Povedal: Nech je zvelebený Hospodin, Boh Izraela, ktorý vlastnou rukou splnil to, čo svojimi ústami sľúbil môjmu otcovi Dávidovi:
16. Odo dňa, keď som vyviedol svoj izraelský ľud z Egypta, nezvolil som si v žiadnom izraelskom kmeni mesto na stavbu domu, v ktorom by prebývalo moje meno, ale vyvolil som si Dávida, aby bol nad Izraelom, mojím ľudom.
17. Už môj otec Dávid zamýšľal postaviť dom na počesť mena Hospodina, Boha Izraela.
18. Hospodin však môjmu otcovi Dávidovi povedal: Správne si postupoval, keď si mal na mysli stavbu domu na počesť môjho mena.