23. Kráľ uvažoval: Táto tvrdí: Tento živý je môj syn a ten mŕtvy tvoj. Tamtá zase hovorí: To nie! Tento mŕtvy je tvoj a ten živý môj.
24. Kráľ prikázal: Doneste mi meč! Priniesli meč pred kráľa.
25. Nato povedal kráľ: Rozotnite to živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej i druhej!
26. Tu zvolala žena, ktorej ten živý syn patril. Kráľovi povedala, pretože sa v nej ozval materinský súcit k vlastnému synovi: Pane môj, dajte jej to živé dieťa a nezabíjajte ho! Tá druhá však povedala: Rozotnite ho, nech nebude ani moje, ani tvoje!
27. Kráľ rozhodol: Živé dieťa dajte tejto a nezabíjajte ho! Ona je jeho matka.
28. Keď sa celý Izrael dozvedel o rozsudku, ktorý vyniesol kráľ, vážili si kráľa, lebo videli, že pri výkone práva je v ňom Božia múdrosť.