18. Na tretí deň po mne porodila aj táto žena. Boli sme samy. Okrem nás dvoch nebol s nami v dome nikto iný.
19. Syn tejto ženy však v noci zomrel, lebo ho priľahla.
20. O polnoci, kým tvoja služobnica spala, ona vstala, odtiahla mi od boku syna a uložila si ho do lona. Svojho mŕtveho syna však vložila mne do lona.
21. Keď som ráno vstala nadojčiť si syna, bol už mŕtvy. Ráno som si ho lepšie prezrela a zistila som, že to nie je môj syn, ktorého som porodila.
22. Druhá žena však tvrdila: To nie! Môj syn je ten živý a tvoj syn ten mŕtvy. Táto zase vravela: Čoby! Tvoj syn je ten mŕtvy a môj syn ten živý. Tak sa hádali pred kráľom.
23. Kráľ uvažoval: Táto tvrdí: Tento živý je môj syn a ten mŕtvy tvoj. Tamtá zase hovorí: To nie! Tento mŕtvy je tvoj a ten živý môj.
24. Kráľ prikázal: Doneste mi meč! Priniesli meč pred kráľa.
25. Nato povedal kráľ: Rozotnite to živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej i druhej!
26. Tu zvolala žena, ktorej ten živý syn patril. Kráľovi povedala, pretože sa v nej ozval materinský súcit k vlastnému synovi: Pane môj, dajte jej to živé dieťa a nezabíjajte ho! Tá druhá však povedala: Rozotnite ho, nech nebude ani moje, ani tvoje!
27. Kráľ rozhodol: Živé dieťa dajte tejto a nezabíjajte ho! Ona je jeho matka.
28. Keď sa celý Izrael dozvedel o rozsudku, ktorý vyniesol kráľ, vážili si kráľa, lebo videli, že pri výkone práva je v ňom Božia múdrosť.