45. Jóšafat nažíval s izraelským kráľom v pokoji.
46. Ostatné Jóšafatove skutky, hrdinstvo, ktoré dokázal, jeho boje, sú opísané v Kronike judských kráľov.
47. Zvyšok zasvätencov modloslužobného smilstva, čo ešte zostal z čias jeho otca Ásu, vyhostil z krajiny.
48. V Edóme vtedy nemali kráľa, ale len kráľovského miestodržiteľa.
49. Jóšafat dal vybudovať námorné loďstvo, ktoré sa malo plaviť do Ofíru po zlato. Lode však nevyplávali, lebo stroskotali v Ecjón-Geberi.
50. Vtedy navrhol Achábov syn Achazja Jóšafatovi: Moji služobníci by sa mohli plaviť s tvojimi. Jóšafat s tým však nesúhlasil.
51. Jóšafat odišiel k svojim predkom a bol pochovaný pri nich v meste Dávida, svojho otca. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jehóram.
52. Achábov syn Achazja sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v sedemnástom roku vlády judského kráľa Jóšafata. Nad Izraelom vládol dva roky.
53. Robil to, čo je zlé pred Hospodinom. Chodil po ceste svojho otca, po ceste svojej matky a po ceste Nebatovho syna Járobeáma, ktorý strhol Izrael na hriech.
54. Slúžil Baálovi a uctieval ho, čím urážal Hospodina, Boha Izraela, presne podľa vzoru svojho otca.