30. Izraelský kráľ navrhol Jóšafatovi: Ja pôjdem do boja v prestrojení, ale ty si obleč svoje šaty. Izraelský kráľ sa prestrojil a tak šiel do boja.
31. Sýrsky kráľ však vydal tridsiatim dvom veliteľom bojových vozov príkaz: Neútočte proti malému ani proti veľkému, ale jedine proti izraelskému kráľovi.
32. Keď velitelia bojových vozov zbadali Jóšafata, pokladali ho za izraelského kráľa a zaútočili naňho. Jóšafat volal o pomoc.
33. Len čo zistili velitelia bojových vozov, že to nie je izraelský kráľ, odvrátili sa od neho.
34. Vtom ktosi len tak napol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi články brnenia. Ten prikázal svojmu pohoničovi: Obráť sa a vyvez ma z bojiska, lebo som ranený.
35. Keďže sa v ten deň boj vystupňoval, kráľ musel zotrvať v bojovom voze proti Sýrčanom. Večer zomrel. Krv z rany stekala na dno voza.
36. Pri západe slnka prebehol táborom pokrik: Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny!
37. Kráľ zomrel! Potom odišli do Samárie a tam ho pochovali.
38. Keď pri samárijskom rybníku oplachovali voz, psy chlípali jeho krv a neviestky sa v nej umývali podľa Hospodinovho slova, ktoré vyriekol.
39. Ostatné skutky Achábove, všetko čo vykonal, slonovinou ozdobený palác, ktorý postavil, všetky mestá, ktoré vybudoval, je napísané v Kronike izraelských kráľov.
40. Keď sa Acháb uložil k svojim predkom, stal sa po ňom kráľom jeho syn Achazja.
41. Ásov syn Jóšafat sa stal kráľom nad Júdom vo štvrtom roku vlády izraelského kráľa Achába.
42. Jóšafat mal tridsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a dvadsaťpäť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Šilchiho dcéra, sa volala Azúba.
43. Chodil po všetkých cestách svojho otca Ásu. Neodchýlil sa od nich, konal, čo Hospodin uznáva za správne.