17. Vtedy oslovil Hospodin tišbejského Eliáša:
18. Vstaň, zíď, aby si sa stretol s izraelským kráľom Achábom zo Samárie. Je práve v Nábotovej vinici, kam odišiel, aby si ju privlastnil.
19. Povedz mu: Vraždil si a ešte i zaberáš? Ďalej mu povedz: Takto vraví Hospodin: Tam, kde psy lízali krv Nábotovu, budú lízať aj tvoju.
20. Acháb povedal Eliášovi: Tak si ma našiel, nepriateľ môj? Odpovedal: Našiel, pretože si sa zapredal a robíš to, čo je zlé pred Hospodinom.
21. Nuž privodím na teba pohromu, zmetiem ti potomstvo, tebe, Achábovi, vykynožím všetkých, čo sú mužského rodu, otrokov i slobodných v Izraeli.
22. S tvojím domom naložím ako s domom Járobeáma, syna Nebatovho a s domom Bašu, syna Achijovho, za urážku, ktorej sa mi dostalo, a za to, že si na hriech zviedol Izrael.
23. Aj o Ízebel sa zmienil Hospodin: Ízebel zožerú psy pri hradbách Jezreela.
24. Keď niekto z Achábovho príbuzenstva zomrie v meste, zožerú ho psy, keď zomrie na poli, rozďobe ho nebeské vtáctvo.
25. Veru nikto nebol taký zapredanec ako Acháb, aby robil to, čo sa protivilo Hospodinovi. K tomu ho podnecovala jeho žena Ízebel.