1. Po týchto udalostiach sa stalo toto: Jezreelský Nábot mal vinicu v Jezreeli vedľa paláca samárijského kráľa Achába.
2. Acháb navrhoval Nábotovi: Prepusť mi svoju vinicu. Hodila by sa mi na zeleninovú záhradu, lebo sa nachádza hneď pri mojom dome. Vymením ti ju za lepšiu alebo, ak by si radšej chcel, vyplatím ti jej kúpnu cenu v hotovosti.
3. Nábot však povedal Achábovi: Chráň ma Hospodin, aby som ti prepustil dedičstvo po svojich otcoch.
4. Acháb prišiel domov mrzutý a podráždený pre odpoveď, ktorú mu dal jezreelský Nábot, keď povedal: Dedičstvo po svojich otcoch ti neprepustím. Ľahol si na lôžko, odvrátil tvár a neprijal jedlo.
5. Tu prišla k nemu jeho žena Ízebel a spýtala sa ho: Čo sa stalo, že máš skleslú náladu a nič neješ?
6. Odvetil jej: Ale, mal som rozhovor s jezreelským Nábotom. Navrhol som mu: Prepusť mi svoju vinicu za peniaze alebo, ak sa ti páči, vymením ti ju za inú. On sa však vyjadril: Svoju vinicu ti neprepustím.
7. Jeho žena Ízebel mu povedala: Nad Izraelom vládneš predsa ty! Vstaň, najedz sa a buď dobrej mysle. Ja sama ti dám vinicu jezreelského Nábota.
8. Potom napísala v mene Achábovom listy, zapečatila ich jeho pečaťou a poslala ich starším a šľachticom, čo bývali s Nábotom v jeho meste.
9. V listoch písala: Vyhláste pôst a Nábota posaďte do čela ľudu!
10. Posaďte proti nemu dvoch podliakov. Tí nech dosvedčia, že sa rúhal Bohu i kráľovi. Potom ho vyveďte a kameňujte, kým nezomrie.
11. Muži jeho mesta, starší i šľachtici, ktorí bývali s ním v tom meste, vykonali, ako im nariadila Ízebel, ako bolo napísané v listoch, ktoré im poslala.
12. Vyhlásili pôst a Nábota posadili na čelo ľudu.
13. Nato prišli tí dvaja podliaci a zasadli oproti nemu. Verejne svedčili proti Nábotovi, že sa rúhal Bohu i kráľovi. Potom ho vyviedli za mesto a kameňovali ho, kým nezomrel.
14. Ízebel odkázali: Nábot bol ukameňovaný a zomrel.
15. Keď sa Ízebel dozvedela, že bol Nábot ukameňovaný a zomrel, povedala Achábovi: Vstaň, zaber vinicu jezreelského Nábota, ktorú ti nechcel predať, lebo Nábot už nežije, je mŕtvy.
16. Len čo sa Acháb dopočul, že Nábot je mŕtvy, vstal, odišiel do vinice jezreelského Nábota a zabral ju.
17. Vtedy oslovil Hospodin tišbejského Eliáša:
18. Vstaň, zíď, aby si sa stretol s izraelským kráľom Achábom zo Samárie. Je práve v Nábotovej vinici, kam odišiel, aby si ju privlastnil.