7. Izraelský kráľ zvolal všetkých starších krajiny a povedal: Posúďte sami a uznáte, že chystá čosi nekalé. Veď posiela ku mne po moje ženy, mojich synov, po moje striebro i zlato, a ja som mu to neodoprel.
8. Všetci starší a všetok ľud mu odporúčali: Neposlúchni a nedovoľ!
9. Nato povedal Ben-Hadadovým poslom: Odkážte môjmu pánovi, kráľovi: Na všetko, čo si pôvodne od svojho služobníka žiadal, pristávam. No túto požiadavku splniť nemôžem. Poslovia šli zaniesť odpoveď.
10. Ben-Hadad mu odkázal: Nech ma bohovia potrestajú, ako chcú, ak zo Samárie zostane aspoň toľko prachu, aby sa ušlo za hrsť každému z ľudu, čo ma nasleduje.
11. Izraelský kráľ odvetil: Nepatrí sa predčasne sa chváliť víťazstvom.
12. Keď to kráľ pri popíjaní s kráľmi v stanoch počul, dal svojim služobníkom povel k nástupu. Tak nastúpili proti mestu.
13. Zrazu pristúpil k izraelskému kráľovi Achábovi akýsi prorok a povedal: takto vraví Hospodin: Vidíš celý ten mohutný dav? Ešte dnes ti ho vydám do rúk, aby si vedel, že ja som Hospodin.
14. Acháb sa ho spýtal: Kto sa toho ujme? Odpovedal: Takto vraví Hospodin: Mladé mužstvo krajových hodnostárov! Ďalej sa spýtal: Kto má zaútočiť? Povedal: Ty!
15. Nato vykonal prehliadku mladého mužstva krajových hodnostárov. Bolo ich dvestotridsaťdva. Po nich vykonal prehliadku všetkého ľudu. Všetkých Izraelitov bolo sedemtisíc.
16. Vyrazili na poludnie. Ben-Hadad už opojený popíjal v stanoch s tridsiatimi dvoma kráľmi, ktorí mu prišli na pomoc.
17. Najprv vyrazilo mladé mužstvo krajových hodnostárov. Keď vyslal Ben-Hadad hliadku, tá mu hlásila, že akísi muži vyšli zo Samárie.
18. Povedal: Zajmite ich živých, či už vyšli rokovať o mieri, alebo vytiahli do boja.
19. Z mesta vytiahli títo: mladé mužstvo krajových hodnostárov a za nimi vojsko.