33. Ich krv nech trvalo padne na hlavu Jóaba a na hlavu jeho potomstva. Dávid však, jeho potomstvo, jeho dom a jeho trón nech dostanú stály pokoj od Hospodina.
34. Nato odišiel Jehójadov syn Benája, udrel ho a usmrtil. Potom ho pochovali v jeho dome na púšti.
35. Miesto neho ustanovil kráľ nad vojskom Jehójadovho syna Benáju a kňaza Cádoka kráľ ustanovil na miesto Ebjatára.
36. Potom si dal kráľ predvolať Šimeiho. Povedal mu: Postav si v Jeruzaleme dom, tam bývaj a nikam sa odtiaľ nehni!
37. Pamätaj, ak by si sa niekedy vzdialil a prekročil potok Kidrón, určite zomrieš! Sám si budeš na vine.
38. Šimei odpovedal kráľovi: Slovo, ktoré si vyriekol, môj pán a kráľ, je dobré. Tvoj služobník sa ním bude riadiť. Tak sa Šimei zdržiaval dlhší čas v Jeruzaleme.
39. Po troch rokoch ušli Šimeimu dvaja sluhovia ku gátskemu kráľovi Akíšovi, synovi Maakovmu. Šimeimu oznámili: Tvoji sluhovia sú v Gáte.
40. Šimei vstal, osedlal si osla a odišiel do Gátu k Akíšovi hľadať svojich sluhov. Šimei odišiel a priviedol si z Gátu sluhov.
41. Šalamúnovi oznámili, že Šimei odišiel z Jeruzalema do Gátu a vrátil sa.
42. Kráľ si dal predvolať Šimeiho a povedal mu: Neprisahal som na Hospodina a nedal som ti výstrahu: Ak by si sa niekedy vzdialil, niekam odišiel, pamätaj si, že ťa určite stihne smrť?! Ty si na to odpovedal: Slovo, ktoré som počul, je dobré.
43. Prečo si teda nedodržal prísahu na Hospodina a príkaz, ktorý som ti dal?
44. Kráľ Šimeimu ešte vyčítal: Uvedomuješ si všetko to zlo, ktoré si vedome napáchal na mojom otcovi Dávidovi? Hospodin obrátil všetko to zlo na tvoju hlavu.