25. Kráľ Šalamún tým poveril Jehójadovho syna Benáju, ktorý Adóniju zabil.
26. Kňazovi Ebjatárovi kráľ povedal: Odíď na svoje polia do Anatótu, lebo ti hrozí smrť. Dnes ťa však nedám sťať, lebo si nosil archu Pána, Hospodina, pred mojím otcom Dávidom a znášal si všetko, čo on.
27. Tak znemožnil Šalamún Ebjatárovi byť kňazom Hospodina. Splnilo sa slovo Hospodina, ktoré vyriekol proti domu Éliho v Šíle.
28. Správa o tom sa dostala k Jóabovi. Jóab sa totiž stal stúpencom Adóniju, aj keď Absolónovým stúpencom nebol. Utiekol k Hospodinovmu stanu a chytil sa rohov oltára.
29. Kráľovi Šalamúnovi oznámili, že Jóab utiekol k Hospodinovmu stanu a že je práve pri oltári. Šalamún dal Jehójadovmu synovi Benájovi príkaz: Choď, zabi ho!
30. Nato Benája odišiel k Hospodinovmu stanu a povedal Jóabovi: Na kráľov rozkaz vyjdi von! On však odvetil: Nie, tu chcem umrieť. Benája oznámil kráľovi, čo povedal Jóab.
31. Kráľ mu povedal: Urob mu podľa jeho želania, zabi ho tam a pochovaj ho! Tak snímeš zo mňa a z mojej rodiny nevinnú krv, ktorú prelial Jóab.
32. Ním preliatu krv nech Hospodin uvalí na jeho hlavu, pretože zabil dvoch spravodlivejších a lepších mužov, než bol on. Bez vedomia môjho otca Dávida zavraždil mečom Nérovho syna Abnéra, veliteľa izraelského vojska, a Jeterovho syna Amásu, veliteľa judského vojska.
33. Ich krv nech trvalo padne na hlavu Jóaba a na hlavu jeho potomstva. Dávid však, jeho potomstvo, jeho dom a jeho trón nech dostanú stály pokoj od Hospodina.
34. Nato odišiel Jehójadov syn Benája, udrel ho a usmrtil. Potom ho pochovali v jeho dome na púšti.
35. Miesto neho ustanovil kráľ nad vojskom Jehójadovho syna Benáju a kňaza Cádoka kráľ ustanovil na miesto Ebjatára.