3. Acháb si zavolal Obadju, správcu paláca, ktorý bol horlivým ctiteľom Hospodina.
4. Keď Ízebel hubila Hospodinových prorokov, Obadja sa ujal sto prorokov, ukryl ich po päťdesiatich mužoch v jaskyni a zaopatril ich chlebom a vodou.
5. Acháb prikázal Obadjovi: Zájdi ku všetkým vodným prameňom a ku všetkým potokom v krajine. Možno sa nájde tráva, aby sme uživili kone i mulice a nemuseli zabíjať dobytok.
6. Nato si rozdelili územie, ktorým mali prejsť. Acháb sa pobral sám jednou cestou, Obadja sám druhou.
7. Obadja bol práve na ceste, keď zrazu stretol Eliáša. Keď ho spoznal, padol na tvár a spýtal sa: Si to ty, Eliáš, môj pane?
8. Odpovedal: Áno, som. Choď povedať svojmu pánovi, že je tu Eliáš.
9. On na to: Čím som sa prehrešil, že vydávaš svojho služobníka na istú smrť Achábovi do rúk?
10. Akože žije Hospodin, tvoj Boh, niet národa ani kráľovstva, kam by ťa môj pán nebol poslal hľadať. Keď tvrdili, že ťa niet, muselo kráľovstvo alebo národ odprisahať, že ťa nenašli.
11. A ty teraz hovoríš: Odkáž svojmu pánovi, že je tu Eliáš.
12. Možno ťa po mojom odchode Duch Hospodina odnesie neviem kam, ja však musím podať Achábovi hlásenie a ak ťa nenájde, zabije ma. Tvoj služobník je predsa od svojej mladosti ctiteľom Hospodina.
13. Azda oznámili môjmu pánovi, čo som vykonal, keď Ízebel vraždila Hospodinových prorokov, ako som ukryl z nich sto mužov, po päťdesiatich v jaskyni a zaopatroval ich chlebom a vodou.