17. Izraelský kráľ Baša vytiahol proti Judsku a vybudoval Rámu, aby znemožnil judskému kráľovi Ásovi každý vojenský pohyb.
18. Ása vzal všetko striebro a zlato, čo zostalo v pokladniciach domu Hospodina a kráľovského paláca, a odovzdal to svojim služobníkom. Nato ich kráľ Ása vyslal k sýrskemu kráľovi Ben-Hadadovi, synovi Tabrimóna, syna Checjóna, sídliacemu v Damasku, s odkazom:
19. Viaže nás vzájomná zmluva, ako bola medzi mojím a tvojím otcom! Tu ti posielam dar, striebro a zlato. Choď a zruš svoju zmluvu s izraelským kráľom Bašom, aby odtiahol odo mňa.
20. Ben-Hadad poslúchol kráľa Ásu a vyslal svojich veliteľov proti izraelským mestám. Dobyl Ijjón, Dán, Ábel-Bét-Maaku, celý Kinneret a celú krajinu Naftáli.
21. Keď sa to dopočul Baša, prestal opevňovať Rámu a zostal v Tirce.
22. Kráľ Ása vyzval všetkých Júdovcov, aby všetci bez výnimky poodnášali z Rámy kamene a drevo, ktoré používal Baša pri výstavbe. Kráľ Ása z nich vybudoval benjamínsku Gebu a Micpu.
23. Všetky ostatné skutky Ásove, všetko jeho hrdinstvo, všetko, čo vykonal, i mestá, ktoré vybudoval, je napísané v Kronike judských kráľov. Treba dodať, že v svojej starobe ochorel na nohy.
24. Ása sa uložil k svojim predkom a bol k nim pochovaný v meste svojho otca Dávida. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jóšafat.