21. Hadad sa v Egypte dopočul, že sa Dávid uložil k svojim otcom a že zomrel i veliteľ vojska Jóab. Hadad požiadal faraóna: Dovoľ mi odísť do svojej krajiny.
22. Faraón sa spýtal: Čo ti u mňa chýba, že zrazu chceš odísť do svojej krajiny? Odpovedal: Nič. No aj tak ma prepusť.
23. Boh vzbudil Šalamúnovi ďalšieho protivníka v Eljádovom synovi Rezónovi, ktorý ušiel od svojho pána Hadad-Ezera, kráľa Cóby.
24. Obklopil sa mužstvom a stal sa veliteľom záškodníkov. Keď ich Dávid nivočil, odišli do Damasku, kde sa usadili a tam i vládli.
25. Spolu s hrozbou, ktorú predstavoval Hadad, sa stal po celú Šalamúnovu vládu protivníkom Izraela. Staval sa voči Izraelu nepriateľsky a vládol nad Sýriou.
26. Aj Járobeám, syn Nebatov, Efraťan z Cerédy, ktorého ovdovená matka sa volala Cerua, Šalamúnov služobník, sa vzbúril proti kráľovi.
27. Vzburu proti kráľovi podnietila táto okolnosť: Šalamún budoval Millo a zahŕňal priehlbeň v meste svojho otca Dávida.
28. Járobeám bol veľmi schopný muž. Keď Šalamún videl, aký je ten mladík pracovitý, ustanovil ho za správcu nad všetkou nútenou prácou Jozefovho domu.
29. Keď raz vyšiel Járobeám z Jeruzalema, stretol ho na ceste šílsky prorok Achija. Mal na sebe nový plášť. Na poli boli len oni dvaja.
30. Tu uchopil Achija nový plášť, čo mal na sebe, a roztrhal ho na dvanásť kusov.
31. Járobeámovi povedal: Vezmi si desať kusov, lebo takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Odtrhnem kráľovstvo od Šalamúna a tebe dám z neho desať kmeňov.
32. Zo všetkých Izraelských kmeňov mu zostane len jeden. To pre môjho služobníka Dávida a Jeruzalem, mesto, ktoré som si vyvolil, zo všetkých izraelských kmeňov.