46. Šalamún už sedí na kráľovskom tróne.
47. Ešte aj kráľovi služobníci prišli blahoželať nášmu pánovi, kráľovi Dávidovi: Nech tvoj Boh ešte viac preslávi meno Šalamúna než je tvoje a nech jeho trón vyvýši ešte viac ako tvoj! Kráľ sa na lôžku uklonil
48. a dodal: Nech je zvelebený Hospodin, Boh Izraela, že mi dnes dal vidieť nástupcu na mojom tróne!
49. Tu sa všetci Adónijovi hostia predesili, vstali a každý šiel svojou cestou.
50. Adónija mal zo Šalamúna strach. Vstal, odišiel a chytil sa rohov oltára.
51. Šalamúnovi oznámili: Adónija má zrejme strach z kráľa Šalamúna, keď sa drží rohov oltára a žiada: Nech mi hneď teraz kráľ Šalamún odprisahá, že nedá sťať mečom svojho služobníka.
52. Šalamún odpovedal: Ak sa zachová čestne, ani vlas mu z hlavy nespadne. No ak sa zistí, že sa previnil, zomrie.
53. Potom ho dal kráľ Šalamún odviesť preč od oltára. Keď sa potom prišiel pokloniť kráľovi Šalamúnovi, Šalamún mu povedal: Choď domov!